To najlepšie zo Slovinska

Ak chcete zažiť v Slovinsku totálny vrchársky zážitok, toto je trasa, ktorú vám odporúčame. Zahŕňa všetko, čo si môžete priať - dve úžasné stúpania, každé s jedinečným charakterom. Perfektné zjazdy, tiahle údolia a dychberúce scenérie... ak by som to mal porovnať s legendárnymi cyklistickými lokalitami vo Francúzsku a Taliansku, táto trasa s prehľadom patrí spolu s nimi do európskej TOP 3. Dokonalý zážitok.

Vzdialenosť: 112km

Prevýšenie: 2 700m

Kopce: Vršič - Mangart

Trasa: Kranjska Gora - Bovec - Tarvisio - Kranjska Gora

Keďže ide o okružnú trasu, začať ju môžete v ktoromkoľvek bode a podobne si môžete zvoliť ľubovoľný smer. My sme absolvovali klasický variant, so začiatkom v známom športovom a turistickom centre, Kranjskej Gore. V tomto prípade máte na zahriatie len pár kilometrov pri výjazde z mesta, pretože prakticky hneď za ním sa začína prvé stúpanie na trase, do sedla Vršič.

Vršič s parametrami 11,4km a priemerným sklonom 7% nie je extra náročný kopec, no nohy ho určite pocítia.

Najťažšie sú posledné tri kilometre, takže určite si treba ušetriť nejaké sily na záver. Inak ide o veľmi krásne stúpanie s 24 serpentínami, z ktorých väčšina vedie po kockách a nie po hladkom asfalte. Z hornej časti sa vám naskytnú krásne výhľady na Júlske Alpy. Keďže ide o vychýrené "najkrajšie sedlo v Slovinsku", pripravte sa na väčšiu premávku a hore sú bežné aj dopravné zápchy - všetci motoristi tu chcú zaparkovať a vychutnať si krásne scenérie. Ak by ste potrebovali doplniť vodu alebo občerstviť sa, kúsok od vrcholu sa nachádza vysokohorská chata.

Lepšie to už ani nemôže byť 🙂

Po Vršiči nasleduje takmer 30 kilometrov dlhý zjazd. Jeden z najlepších aké som absolvoval. Vrchná časť je technická, čaká vás tu bezmála 30 serpentín. Avšak ak si to chcete poriadne užiť, musíte vedieť ako bezpečne predbiehať autá v relatívne hustej premávke... inak sa pripravte, že väčšinu z úvodných deviatich kilometrov strávite v kolóne vozidiel pomaly kľučkujúcich cez serpentíny. Po poslednej 180 stupňovej zákrute nasleduje ďalších 20 kilometrov mierne dole kopcom. Cesta vás prevedie celým údolím Trenta. Po celý čas ju lemujú majestátne vrcholy hôr.

Cesta cez údolie Trenta je rýchla, neustále klesá. Treba dávať pozor, aby ste sa nezabudli pozerať pred seba. V takýchto scenériách sa môžete ľahko zasnívať.

V rámci tohto tranzitného úseku prejdete viacerými dedinkami, popri reštauráciách a penziónoch, kde sa môžete naobedovať. Keďže sme sa neponáhľali, na obed sme si kúsok zašli, do turistického centra tejto oblasti, mestečka Bovec. Nájdete tam množstvo reštaurácií a kaviarní a celkovo príjemnú atmosféru. Poriadne sme si oddýchli a doplnili bidony, pretože sme vedeli, čo nás čaká. Výšľap na najťažší kopec v Slovinsku a 14. najťažší v našom celkovom rebríčku, Mangart. 25 kilometrové stúpanie, pravý alpský velikán.

Cestu na Mangart (v strede panorámy) nám spríjemnili dvaja domáci cyklisti. Išli len do polovice kopca, hore vraj chodia len blázni 🙂

Úvodných 8 kilometrov stúpania je miernych, ešte na vytrávenie obedu 😛 Potom sa začnú galeje. Pri srdci nás hriala myšlienka, že keby bolo najhoršie, nemusíme vyjsť celkom hore. Na 13. kilometri je totiž križovatka a trasa pokračuje dole smerom do Talianska. Takže v prípade problémov je možné sa na záverečných 10 kilometroch stúpania kedykoľvek otočiť. Som rád, že sme túto možnosť nakoniec nemuseli využiť a poctivo sme si "vychutnali" každý centimeter cesty. Je to úzka vysokohorská cestička. Oproti Vršiču síce s oveľa menšou premávkou, ale s autami a motorkami počítajte aj tu.

Na stúpaní je niekoľko neosvetlených tunelov, svetlá sa vám tu určite zídu.

My sme tu schytali extrémne horúce letné počasie. Nepodceňte dopĺňanie vody. Ja som bohužiaľ nezastavil pri studničkách v dedinkách prvej polovici kopca a voda mi došla tesne za polovicou kopca. A prvý (zároveň jediný) prameň som našiel až na 20. kilometri stúpania. Uff 🥵 Cesta v druhej polovici kopca neustále stúpa na úrovni 10-12%, neposkytuje žiadne miesto na oddych. Do toho sa vám však už naskytnú krásne panoramatické výhľady na Alpy, čo pomáha zvládnuť náročné pasáže. V prípade potreby sa približne dva kilometre pod vrcholom nachádza vysokohorská chata. Cesta k nej ale vedie do strmého kopca, túto možnosť sme preto radšej nevyužili 🙂

Asfaltová cesta sa končí 600 metrov pod vrcholom 3. najvyššej hory v Slovinku.

V sedle Mangart si môžete definitívne vydýchnuť, na zvyšku trasy už nie sú žiadne veľké prekážky. Cesta sa síce na niektorých úsekoch ešte trochu zdvihne, ale nič hodné zmienky. Pri zjazde z Mangartu treba dať pozor na spomínanej križovatke, aby ste odbočili smer Travisio a neocitli sa späť v Bovci 🙂 12 kilometrový zjazd ujde ako nič, na rozdiel od Vršiču je tu len pár serpentín a môžete si to valiť koľko vám odvaha dovolí. Ak v Tarvisiu trafíte správnu odbočku smer Slovinsko, máte vyhraté.

Prevažná časť záverečného 13 kilometrového úseku do Kranjskej Gory vedie po cykloceste.

Či už sa budete na záver trasy kochať poslednými výhľadmi na Alpy, alebo si budete v hlave ešte raz prehrávať zážitky z celého dňa, bude to v pokojnom prostredí bez premávky. Čo viac si želať. Dokonalá, epická trasa so všetkým, čo k tomu patrí.

Táto prezentácia vyžaduje JavaScript.

Diskusia:

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.