Sedlo Vršič (z Kranjskej Gory)

Vršič je najvyššie položené a pravdepodobnejšie aj najkrajšie horské sedlo, aké môžete zažiť v Slovinsku. Nachádza sa v Júlskych Alpách.

Sedlo Vršič v smere z Kranjskej Gory je pekný, 11 kilometrov dlhý stupák s priemerným sklonom 7%. Užijete si tu serpentíny, kocky, krásne výhľady a hore pivo 🙂 Paráda je to už dole, na začiatku stúpania, pri jazere Jasna. Samotné jazero, ikonické sochou kozla, ponúka veľmi pekné scenérie na okolité skalnaté vrcholy.

Stúpanie je úvodné kilometre mierne. Cesta je lemovaná lesom a sklon ani zďaleka nepripomína stúpanie 1. kategórie. Pritvrdí sa, až keď miniete tabuľu oznamujúcu vstup do Triglavského národného parku. Od tohto momentu je to hore do sedla ešte asi 9 kilometrov a sklon sa drží na stabilných 9%. Ak dúfate, že si oddýchnete v niektorej zo serpentín, budete smutní. Serpentíny na celej tejto strane kopca sú totiž vykockované. Cestou hore to trasie a znepríjemňuje jazdu, v zjazde je to ešte horšie, najmä ak je vlhko.

Každopádne tie kocky robia z tohto kopca takú exotiku, ktorú málokde nájdete. Do toho parádne výhľady. Na polceste miniete ruský kostolík, schovaný v lese. Vrchná časť stúpania je stále rovnako strmá, asi 9%. Dobré je, že serpentíny sú číslované, je ich spolu 24 a číselník ukazuje aj nadmorskú výšku. Takže to odsýpa. Alebo aj nie, závisí od toho, ako máte natrénované 🙂

Zhruba v polovici kopca sa vegetácia postupne vytráca a vám sa ukáže impozantný výhľad na okolité kopce. Cca na deviatom kilometri dosiahne sklon stúpania na krátkom úseku takmer 20%. Táto časť vás preverí fyzicky aj psychicky, keďže sa jedná o tiahlu rovinku a na vrchol je ešte ďaleko. Keď hore uvidíte rovinku, na ktorej už parkujú autá, ste na vrchole.

Vrcholová tabuľa býva spravidla zahataná nejakou plechovou haraburdou. Hoci premávka v samotnom stúpaní nie je mimo leta nijako výrazná, hore je vždy kopec áut a ľudí. V lete tu ale môžete stretnúť dosť turistov na automobiloch či motorkách a občas prejde aj nejaký autobus. Cesta je však široká s dobrou krajnicou, takže nie je problém sa vyhnúť. Končíte v nadmorskej výške asi 1 600 m.n.m. Je tu chata, kde sa môžete najesť a napiť, alebo ako v mojom prípade, sušiť veci na peci 🙂  Taktiež betónová vyhliadka s pohľadom na dolinu Trenta. Táto strana Vršiču je inak menej náročná, ako keď sa sem vyberiete z opačnej strany, od Trenty. Ak sa spustíte na druhú stranu do údolia rieky Soča, zjazd to bude dokonalý, technický, ale cesta naspäť bude oveľa dlhšia a horšia. Táto strana od Kranjskej Gory je skôr vhodná na výstup. V prípade zjazdu je potrebné dávať pozor na kockových pasážach. Šiel som to aj za mokra a to absolútne neodporúčam 😊

Autori: Laco Branický z cyklocesty.sk a Martin Mastelák

Táto prezentácia vyžaduje JavaScript.

Strava segment: https://www.strava.com/segments/13023067