Stúpanie Starý vrch sa začína v obci Poruba neďaleko Prievidze. Hoci krátke, je extrémne strmé a patrí k najťažším cestám, aké môžete nájsť v regióne Hornej Nitry.
| vzdialenosť (km) | prevýšenie (m) | priemerné stúpanie (%) | prevažujúci sklon | výška (m.n.m.) | index | kategória |
|---|---|---|---|---|---|---|
| 1,5 | 181 | 12% | 7% - 281m | 606 | 47,47 | 2 |
| 6% - 198m | ||||||
| 10% - 146m | ||||||
| 5% - 116m | ||||||
| 8% - 92m |
Keď si v zozname slovenských stúpaní vyselektujete poradie podľa sklonu, prvé miesta obsadia bratislavské uličky. Krátke úseky so šialenými sklonmi. Pre niekoho tréningová trasa, pre niekoho životná výzva a inému sa rovno zdvihne žalúdok pri myšlienke, že by tam šlapať. Hoc aj pešo. Lebo aj vytlačiť bajk takýmto kopcom je výkon sám o sebe. U nás na Hornej Nitre budete takéto stúpanie atakujúce 20% hľadať iba ťažko. Stúpanie s pevným povrchom, samozrejme. Strmé zvážnice a poľné cesty tu sú, tým by pravdepodobne kraľoval Obšiar z Čavoja. O takomto asfaltovom stúpaní viem iba o jednom - Starý vrch nad Porubou. Je však excelentné.
Stúpanie na Starý vrch nad Porubou neďaleko Prievidze si môžete "strihnúť" z viacerých smerov. Či už z Kanianky, alebo úplne zdola po asfalte od hlavnej cesty pod Lazanmi. Z opačnej strany zase peknou poľnou cestou z Malinovej alebo vrchom, lesnou cestou od Chvojnice. V každom prípade vám budú výškové metre naskakovať, keďže celá Poruba je hore kopcom. Nech už prídete odkiaľkoľvek, začiatok stúpania nájdete podľa hlavného orientačného bodu - kostola sv. Mikuláša, národnej kultúrnej pamiatky z prelomu 13. a 14. storočia. Od kostola pokračujete úzkou uličkou rovno hore. Po dvesto metroch mierneho stúpania prídete na križovatku, na nej zabočte vľavo. Táto ulička vás prevedie ďalších dvesto metrov na 8 percentách, až prídete na koniec dediny. Tu točte vľavo a pokračujte ďalej po kvalitnom asfalte. Pri vyblednutej informačnej tabuli začína pravá zábava. Porubský Zoncolan 🙂
Hneď na úvod vás prefacká 16% úsek, po ktorom nasleduje kratučká miernejšia časť na odfúknutie. A odfukujte zhlboka, lebo to bude posledný výdych na tejto stene. V nasledujúcej ľavej zákrute sa vám už cesta postaví "zoči-voči", nasleduje pravá zákruta a rovný úsek, kde sa sklon zmierni, čo v tomto prípade znamená asi 13-14%. Na jeho konci však budete mať ale asfalt znovu pred nosom - tu je asi najväčší sklon, mašinka mi tam hádzala cifry aj cez 20%. A keď vydupete túto vraždu cez pravú zákrutu a nebudete mať ešte hmlu pred očami a jazyk namotaný na prevodníku, ostáva vám posledných asi sto metrov so sklonom len o niečo menším. Ak ich s pomocou Božou zvládnete, máte najstrmší úsek za sebou. Týchto 700 metrov má priemerný sklon 15%...
Cesta potom ešte pokračuje pár sto metrov ďalej do kopca, ale už v miernejšom sklone. Celkovo dosahuje tento kopec úctyhodné parametre 1,5km a priemerný sklon 12%. Vrchol stúpania je uprostred lesa, takže si tu neužijete žiadne pekné výhľady ani dychberúce prírodné scenérie. Ako som písal v úvode, pre niekoho to bude pokus o samovraždu, pre iného slušná tréningová dávka. Je jedno do ktorej skupiny patríte, takýto kopec vám ukáže, ako na tom kondične ste. Či máte slušne "našlapané", alebo máte "rečou diplomatov", rezervy. Nezabudnite potom dávať pozor pri jazde dolu. Ak čo len na chvíľku pustíte brzdové páčky, zjazd zo Starého vrchu sa zmení na voľný pád. Asfaltový povrch je veľmi dobrý, ale býva na ňom naplavená hlina a smeti zo stromov. Ak sa k tomu pritrafí aj vlhkosť, tak brzdná dráha prestane v podstate existovať. A žiadna životná poistka nie je taká dobrá, aby ste to skúšali...
Autor: Luboš Plachý
Strava segment: www.strava.com/segments/17903306