Zaujímavosti

O cyklistike

ten pocit… sloboda. voľnosť. energia.

začiatok vždy rovnaký. zacvaknutie do pedálov a prvé šliapnutie. rituál. ixkrát za rok, znova a znova. ten opojný pocit ďalšieho dobrodružstva a nových zážitkov je stále rovnako silný.

 

prečo?

tú otázku si kladiem pravidelne (aj moja manželka ?). cyklistika ma neživí, skôr naopak. priebežne robí prievan na bankovom účte. okrem toho do nej investujem veľa vlastného času. racionálne mi to nevychádza. niekoľkokrát za týždeň vyrážať na tie isté, dobre známe cesty. v horšom prípade na trenažér. hlava vie, že by úplne stačilo ísť sa previezť raz za čas. nesiliť to, keď je zlé počasie alebo veľa povinností. urobiť výnimku. nehľadať za každú cenu, kde by sa dal zmestiť krátky švih, aj keď to niekedy znamená budíček o piatej ráno alebo nasadanie na bajk o deviatej večer. po dlhých rokoch priznávam, že sa nedokážem tomu brániť. akási neviditeľná vnútorná sila ma zakaždým, znovu a znovu začne ťahať k bajku, aby som opakoval ten istý rituál. aby som vyrazil na cesty a opäť zažil ten čistý a jednoducho krásny pocit z jazdy.

 

flow

nie vždy, ale pravidelne sa pri jazde dostanem do špecifického stavu. najlepšie to vystihuje slovo flow. zrazu dokážem absolútne precítiť aktuálny okamžik a užívať si ho každou bunkou tela. na jednej strane som úplne sústredený na jazdu a pohyby tela, vnímajúci a nasávajúci tie chvíle. a zároveň som úplne odpojený od okolitého sveta, mimo plynutia času, letiac priestorom, vykonávajúc všetky tie pohyby automaticky, bez námahy, v akomsi prúde prítomného okamžiku. celé to plynie samo. bicykel sa stane súčasťou môjho tela, cítim ako sa ponáram do každej zákruty alebo si nájdem rytmus v stúpaní… je to úžasný pocit, keď energia vibruje celým mojím telom. vnímanie je krištáľovo jasné. sú to chvíle absolútneho vnútorného pokoja a vyrovnanosti. na rozdiel od bežného stavu, keď je myseľ pravidelne roztrieštená množstvom myšlienok a odpojená od prítomného okamžiku. dýchanie sa dostane do harmónie s pravidelným rytmom zaberiania do pedálov. keď to príde, tomuto stavu sa oddám a nechám sa unášať tou energiou.

 

prepojenie so sebou

cyklistika je šport, nie hra. hrať môžeme futbal, hokej alebo volejbal. cyklistika už zo svojej podstaty umožňuje dostať sa bližšie k sebe samému. na bicykli vám totiž nikto nepomôže. nech sa dostanete do akejkoľvek situácie, musíte si to domov odšlapať poctivo sami. idem 50 kilometrov proti vetru a keď sa otočím, zmení sa vietor. namiesto vytúženej pohodovej jazdy opäť dlhé hodiny znovu bojujem s prírodným živlom a hlavou, ktorá kričí dosť, dosť dosť, už to ďalej nejde. alebo som dopil všetku vodu / dojedol tyčinky a namiesto vytúženého občerstvenia zistím, že obchodík v dedine na konci sveta je zatvorený a mňa čakajú dlhé, vyčerpávajúce kilometre o hlade a smäde, dokým sa mi podarí niečo zohnať. alebo sa vyskytnú defekty či iné problémy s bicyklom. alebo zle odhadnem trasu či svoje sily. už nevládzem a ja som niekde uprostred hôr a v ceste predomnou stojí ešte zopár kopcov. niekedy ma prekvapí zima, inokedy zase podcením horúce letné slnko a uprostred nekonečného stúpania ma škvarí 40 stupňová horúčava. za zadným kolesom zostáva len tenká čiara z kvapkajúceho potu. tých neočakávaných a ťažkých situácií je množstvo. ich spoločný menovateľ je, že všetky ma nútia čeliť sebe samému. nepohodliu, prekážkam. áno, mnohí preto na bicykel nikdy nevysadnú. mňa to však svojim spôsobom láka. žijeme v dobe, keď väčšina ľudí nemusí prakticky za celý život pocítiť námahu, hlad, smäd, nepríjemné pocity. na každom rohu je nejaký fast food, všetko sa dá vyriešiť rýchlo a ľahko vďaka aplikáciám, jedným kliknutím v mobile. všade sa vieme pohodlne odviezť autom alebo elektrickou kolobežkou. je to svojim spôsobom prekliatie. v takomto svete človek ťažko spozná svoj charakter. nielen fyzické, ale aj mentálne schopnosti. nehovoriac o trénovaní pevnej vôle a schopnosti zvládať nepríjemné situácie. bicykel pre mňa predstavuje únik z komfortu masovej a konzumnej spoločnosti. umožnil mi nahliadnuť do svojho vnútra, spoznať a posunúť vlastné limity.

 

prepojenie s prírodou

vďaka bicyklu môžem zažiť krajinu jedinečným spôsobom. v porovnaní s behom či turistikou dokážem prekonať rádovo väčšie vzdialenosti. na rozdiel motoriek, áut a ďalších dopravných prostriedkov s motorom som v oveľa užšom prepojení s prírodou. každý meter cesty musím poctivo odmakať. odmenou je, že intenzívnejšie vnímam krajinu. každé stúpanie cítim na vlastnej koži, vďaka tomu získavam presnú predstavu o jeho náročnosti, aké je dlhé či strmé. keď počas jazdy prekonám niekoľko kopcov či celé horské masívy, zážitok z takejto cesty je nesmierne intenzívny. veľkosť hôr precítim spôsobom ako nikdy predtým. podobné je to pri jazdách cez údolia či nížiny. bicykel mi umožňuje zažiť ducha krajiny, uvedomovať si jej krivky, vône a charakter, jednoducho byť s ňou v úzkom spojení. táto perspektíva je prudko návyková.

na bicykli som napospas vystavený prírodným živlom, preto sa dokážem oveľa lepšie napojiť na samotnú prírodu. elementy počasia vždy dotvárajú celkový kolorit jazdy, striedanie ročných období dáva cyklistike množstvo podôb. ešte stále sú štandardom jazdy v miernych, príjemných podmienkach. čoraz častejšie som ale v lete vystavený extrémne vysokým teplotám. pri týchto jazdách bývajú dres aj kraťasy pokryté bielymi škvrnami vyzrážanej soli, pot ma štípe v očiach a cícerkom steká po rukách. snažím sa uniknúť obrovskej intenzita Slnka a v duchu ďakujem za každý kúsok tieňa na ceste. strih. je január. fúka studený nárazový vietor, pocitovo -5 stupňov. zimu cítim intenzívne, pri každom nádychu a výdychu. pohľad na okolité zasnežené polia z rýchlej perspektívy je ale opojný a túto podobu krajiny si rovnako vychutnávam. strih. farebná jeseň. les je vymaľovaný všetkými farbami, cesta sa vinie pomedzi stromy a ja sa cítim ako v rozprávkovom príbehu. strih. prvé jarné výjazdy… ešte nie je teplo, ale vo vzduchu je cítiť náznaky príjemnejšieho počasia. prvé, nesmelé náznaky ako sa príroda prebúdza zo zimného spánku. strih. dážď. prudký a intenzívny. kvapky postupne pokrývajú celé moje telo. nespomaľujem. pocit premokajúceho oblečenia spočiatku nie je príjemný, ale po chvíli to prestávam vnímať. akoby ma voda prepojila s nebom, stromami a všetkým okolo mňa. stal som sa súčasťou prírody, splynul som s ňou. jazdy v daždi patria vždy medzi tie najlepšie. len keby mal potom kto poumývať bajk 🙂 aj keď väčšinou chodím po tých istých trasách, tieto rozmanité podmienky robia jazdy neustále zaujímavými. aj po rokoch sa stále teším na príchod každého ročného obdobia.

 

veľa podôb cyklistiky

flow, prepojenie so sebou a prírodou sú hlavné dôvody, prečo cyklistku milujem. samozrejme má oveľa viac aspektov, ktoré majú svoje čaro. pohodová atmosféra skupinových jázd. adrenalín pri pretekoch. neustále vylepšovanie bicykla, vŕtanie sa v detailoch a parametroch jednotlivých súčiastok, ako by sa dala jazda zefektívniť. tréningy… spoznávanie tela, ako pracuje v záťaži, prenikanie do zásad efektívnej prípravy a potom absolvovanie náročných, špecifických tréningov. snaha o zlepšovanie kondície, výkonu, to ide ruka v ruke so životosprávou. úprava jedálnička a životného štýlu. dostatok spánku. je toho veľa. keď človek vnikne do tohto sveta a objaví bohatstvo, ktoré ponúka, je to radosť. Aj preto tento text ukončím výrokom anglického spisovateľa H. G. Wellsa “Zakaždým, keď vidím dospelého človeka na bicykli, už sa viac nebojím o budúcnosť ľudskej rasy.“

a okrem toho všetkého dokáže pohyb na čerstvom vzduchu ohromne zlepšiť náladu 🙂

 

2 názory k “O cyklistike

Diskusia:

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.