Zaujímavosti

Giro d’Italia 2017

Giro 2017 vyolalo veľké očakávania. Išlo o jubilejný 100. ročník a o víťazstvo malo súperiť viacero veľkých mien. Medzi hlavných favoritov patrili Nairo Quintana (pokus o sezónne double Giro-Tour), Vincenzo Nibali (obhajca titulu) a Tom Dumoulin (priať mu mala trasa, zahŕňala až 70km individuálnej časovky).

Giro odštartovalo tromi etapami na Sardínii a hneď na začiatku potvrdilo svoju povesť nepredvídateľného závodu. Prvá etapa bola totiž špeciálne pripravená pre rýchlych mužov. O etapový vavrín mali bojovať šprintérske esá André Greipel, Caleb Ewan a Fernando Gaviria. V sérii ostrých zákrut v posledných dvoch kilometroch sa však zo špice utrhol Rakúšan Lukas Pöstlberger. Pôvodne len rozbiehal vlak pre Sama Bennetta. Naštartoval ho tak dobre, až ušiel celému pelotónu. Prvý ružový dres 100. Gira išiel do rúk neočakávaného, no zaslúženého víťaza. 

 

 (© Giro d'Italia)

V nasledujúcich dňoch sme videli celkovo šesť rovinatých etáp, kde si už šprintéri nenechali vziať príležitosť. Raz sa radoval André Greipel, jedenkrát Caleb Ewan, no totálne ich zatienil kolumbijský supertalent Fernando Gaviria z Quick-Step Floors. Vyhral celkovo štyri etapy, čo mu nakoniec zabezpečilo celkové prvenstvo v bodovacej súťaži. Zarezonoval najmä jeho triumf v 13. etape, kde začínal šprint z 10. pozície a predsa s náskokom zvíťazil. Pamätné však bolo aj víťazstvo v tretej etape. Naplnili sa predpovede sardínskych meteorológov a v záverečných kilometroch fúkal silný bočný vietor. Ako býva zvykom, v týchto podmienkach zavelili do útoku práve borci z belgického Quick-Stepu. Pelotón v priebehu pár sekúnd roztrhali na márne kúsky. Ukážka ako sa jazdí vo vetre, keď na to máte. Jungels & spol. doviezli Gaviriu prakticky až na cieľovú čiaru, kde s prehľadom zvíťazil.

 

  (© Giro d'Italia)

Veľkým otáznikom v rámci celkovej klasifikácie bolo, ako sa favoriti vysporiadajú so 4. etapou. Organizátori zaradili takto skoro prvý vážny horský dojazd, na sicílskej sopke Etna. Vrchol vo výške 1892 m.n.m. mal otestovať ašpirantov na celkové víťazstvo, tí sa však nakoniec len strážili a k žiadnemu prekvapeniu/súboju nedošlo. Etapové víťazstvo si uchmatol Jan Polanc, ktorý bol celý deň v úniku a vytvoril si tak dostatočný náskok pred favoritmi.

 

  (© Giro d'Italia)

Hlavní favoriti sa prvýkrát poriadne opreli do pedálov až v 9. etape. Cieľ bol na náročnom stúpaní Blockhaus (10km@9%). Papierové predpoklady potvrdil Nairo Quintana. V polovici stúpania zaútočil a zvíťazil s náskokom 24s pred Thibaultom Pinotom a Tomom Dumoulinom. Síce si zobral ružový dres, no relatívne malý odstup od Dumoulina veštil, že boj o "maglia rosa" nebude taký jednoduchý. Celkom iné problémy mali v tejto etape jazdci zo SKY. Ich sen o víťazstve na Gire pochovala nešťastne odstavená policajná motorka. Pelotón súperiaci o pozície pred Blockausom sa jej nevyhol. Masový pád stiahol k zemi oboch lídrov tímu, Gerainta Thomasa (onedlho odstúpil z preteku) a Mikela Landu (27min strata). 

 

  (© Giro d'Italia)

Quintana sa však dlho v ružovom neohrial. Hneď na ďalší deň bola na pláne časovka, Nairova obľúbená disciplína. Útechou mu mohlo byť snáď len to, že Dumoulin nenadelil masívnu stratu len jemu, ale prakticky všetkým ostatným. "Motýľ z Maastrichtu" preletel 40 kilometrovú zvlnenú trasu priemernou rýchlosťou 47km/h. Dostal sa do čela priebežného poradia, s masívnym 2 a pol minútovým náskokom pred svojim najväčším súperom. Takto sa jazdí proti chronometru.  

 

  (© Giro d'Italia)

Bolo jasné, že vrchári si na Holanďana "počkajú" v ďalších horských etapách. Veľká odplata mala prísť už v štrnástej. Finiš na vrchu slávnej Oropy (kde naposledy v roku 1999 dominoval Marco Pantani) mal byť ideálnym dejiskom pre ich zámery. Čuduj sa svete, Dumoulin si aj tu ustrážil všetky útoky. V záverečných metroch dokonca nastúpil Zakarinovi a s prehľadom zvíťazil. Svoj náskok pred Quintanom zvýšil na hrozivých 2:47.

 

  (© Giro d'Italia)

Celý cyklistický svet očakával, čo prinesie 16., kráľovská etapa. Prejazd cez brutálne Mortirolo a 2x Stelvio veštil niečo mimoriadne. A aj sa tak stalo. Aj keď... zase to bolo štýlom nepredvídateľného Gira. O rozruch sa postaral Tom Dumoulin, na ktorého "to prišlo" v ten najnevhodnejší čas, tesne pred finálnym stúpaním dňa. Tieto obrázky budú ešte roky kolovať po internete. Nuž, aj títo nadľudia sú predsa len ľudia. Ostatní rivali síce nezačali po jeho "pauzičke" útočiť, no rovnako na chudáka Toma ani veľmi nečakali. Víťazstvo v tejto etape si vybojoval prebúdzajúci sa Vincenzo Nibali. Dumoulin, po 32 kilometrovej sólovej naháňačke, prišiel do cieľa s viac než dvojminútovou stratou a ružový dres si udržal pred Quintanom o 31 sekúnd.

 

  (© Giro d'Italia)

Quintana a Nibali si však potrebovali vytvoriť v horských etapách pred Dumoulinom aspoň minútový náskok. Poslednou etapou Gira bola totiž rovinatá, 29km časovka, v ktorej nemali proti lietajúcemu Holanďanovi šancu. Očakávaný frontálny útok prišiel v 18. etape, ktorá viedla cez päť stúpaní v Dolomitoch. Obaja vrchári útočili v strede etapy a aj v záverečnom stúpaní dňa. Neúspešne. Dumoulin, hoci už bez domestikov, ich dokázal kontrolovať ako psov na vodítku.

 

  (© Giro d'Italia)

Celkom iný príbeh ponúkla 19. etapa. Začala sa školáckou chybou Dumoulina. Zbytočne zaostal v zjazde, pelotón sa roztrhol a on musel 20km doháňať skupinu favoritov. Aj keď sa mu to nakoniec podarilo, minul si domestikov i priveľa síl, čo sa prejavilo v poslednom stúpaní. Nestačil na najlepších a Nairo ho vyzliekol z ružového dresu o 38 sekúnd. Ešte väčšiu drámu priniesla posledná horská etapa. Skupina piatich favoritov (Quintana, Nibali, Pinot, Zakarin, Pozzovivo) sa Dumoulinovi opäť utrhla v záverečnom stúpaní. Spojili sily a keďže cieľ bol až 15 rovinatých kilometrov za vrcholom, rozhodli sa nadeliť Dumoulinovi čo najväčšiu stratu. Nasledoval urputný súboj o každú sekundu.

 

  (© Giro d'Italia)

Holanďan aj vďaka veľkej pomoci svojich krajanov Boba Jungelsa a Baukeho Mollemu dokázal nakoniec limitovať stratu na 15 sekúnd. Síce sa tesne pred koncom Gira prepadol až na 4. miesto, so stratou 53 sekúnd na lídra Quintanu, celkové víťazstvo mal ale stále na dosah. A keďže finálna časovka nepriniesla žiadne neočakávané situácie, nakoniec sa mohol radovať z celkového víťazstva. Časovku zvládol o 1'24" rýchlejšie než malý Kolumbijčan. Po toľkých útokoch čistokrvných vrchárov a bez výraznej pomoci domestikov, sa víťazom Gira 2017 zaslúžene stal Tom Dumoulin

 

  (© Giro d'Italia)

Okrem boja o celkové prvenstvo prinieslo Giro aj veľa ďalších zaujímavých momentov. Urputnú snahu Mikela Landu o etapové víťazstvo a dres pre najlepšieho vrchára, čo sa mu aj nakoniec podarilo. Gradujúce výkony Thibaulta Pinota, ktorý pre zopár slabších dní skončil nakoniec na celkovo štvrtom mieste, 37 sekúnd za pódiom. Alebo napínavý súboj o najlepšieho jazdca do 25 rokov. Biely dres si medzi sebou menili Adam Yates a Bob Jungels. Práve časovky nakoniec rozhodli, že skončil v rukách Luxemburčana.

Aj 100. ročník potvrdil, že Giro pomaly vystupuje z tieňa Tour a fanúšikom prináša často zaujímavejší a napínavejší cyklistický zážitok, než Stará dáma.

 

Diskusia: