Marek Kalnickýsvet

Liége-Bastogne-Liége Challenge

Celková vzdialenosť: 150 km

Prevýšenie: 2 500m

Kopce: Côte de Werbomont, Côte de Houssonloge, Ancienne Barrière, Col de La haute-Levée, Col du Rosier, Col du Maquisard, Côte de La Redoute, Côte des Forges, Côte de la Roche-aux-Faucons

Trasa: Liége - Louveigné - Werbomont - Stavelot - Spa - Sprimont - Liége

Začiatkom januára, keď sa mi cnelo za zdolávaním „našich“ karpatských kopcov, som na webe narazil na podujatie Liége-Bastogne-Liége Challenge, čo je amatérska verzia známej klasiky „La Doyenne“. Ide o najstarší a pravdepodobnej aj najťažší jednodňový pretek, ktorý sa jazdí v rámci profipelotónu. Prvý ročník sa konal v Belgicku už v roku 1892 a kombinácia nesmierne dlhej a kopcovitej trasy urobila z preteku legendu. Našťastie pre nás amatérov pripravili organizátori tri varianty trasy: 70 km, 147 km a 266 km. Oveľa zaujímavejší bol údaj o výškových metroch: 1250 m, 2500 m resp. 4500 m. Výber bol jasný, skúsim zdolať „strednú“ trasu. Na začiatku februára som sa zaregistroval. Prvé dojmy z organizácie boli veľmi dobré. Stiahol som si tréningový plán a začala sa príprava. Našťastie sme mali v Bratislave miernu zimu a dalo sa trénovať aj vonku. Tréning v chladných podmienkach sa neskôr ukázal ako veľká devíza.

Ako sa pomaly blížil termín odjazdu do Belgicka, začal som sledovať predpoveď počasia. Hoci aprílové teploty na Slovensku lámali rekordy, Liége hlásil daždivý víkend. Nechcel som nechať nič na náhodu, tak som si ešte zohnal nepremokavú pláštenku. Ubytovali sme sa v dedinke Theux, asi 25km od Liége. Odporúčam najmä pre pätinové ceny ubytovania voči Liége, kam sa na tento víkend nahrnie celý cyklistický svet a noc v bežnom ubytovaní stojí aj 300€. Po dlhej ceste som sa chcel trochu prevetrať a zajazdiť, ale hneď po príchode začalo pršať. Vravím si „super, cez noc sa vyprší a ráno bude dobre.“ Nebude.

Na druhý deň ráno bolo iba zamračené. Štart 147 km trate bol naplánovaný medzi 6:00 - 8:30, stačí prísť kedykoľvek v tomto intervale. O 8:25 som stál v rade na registráciu. Potešilo ma, že organizátori spravili všetko čo najprehľadnejšie. Za mnou v rade stála ešte kopa ľudí v rade, takže sa nerobil problém aj z neskoršieho štartu. Čo ma tu zaujalo bolo množstvo „bežných“ ľudí na 70 km trase. Skrátka dôchodkyne na „skladačkách“ som nečakal 😀 Celkovo vekové zloženie bolo skôr 35+. Mladých minimum ale o to viac šedivých pánov v rokoch. Začalo mrholiť.

Prvých 10km po štarte viedlo cez mesto. Cyklistov bolo veľmi veľa, takže sa stále išlo v nejakej grupke. Prišiel prvý kopec, podľa mňa jeden z najkrajších na celej trati. Veľmi príjemné – okolo 4% a v krásnych, jemne klenutých zákrutách. Také mám najradšej. Máte pocit, že šliapete do kopca, ale stále sa to dá relatívne „bombovať“.

Počasie nám ale neprialo a spustil sa obrovský lejak. Belgičania sú asi zvyknutí, nikto to nejak extra neriešil. Kilometre pekne odsýpali a prišla prvá občerstvovacia zástavka. Tony medu, waflí, tyčiniek, banánov, vody a ionťáku. A vedľa prístrešok Mavicu, kde bezplatne (bola tam akurát dobrovoľná krabica s nápisom „BEER“) riešili akýkoľvek technický problém. Apropo Mavic – okrem týchto servisov na každej občerstvovačke ešte jazdili 2 žlté skútre, ako to poznáte z pretekov.

Po tejto zástavke sa počasie trošku umúdrilo, aby sme čo-to preschli a mohli zažiť lejak č. 2. To už sme sa blížili k 80 km a prišla prvá stena – doteraz krásne 4-6% kopečky a zrazu 11%. Po predošlých kopcoch som z mentálnej lenivosti aj teraz nechal ťažší prevod a prvý krát som mal hore krízu. Naštudovať stúpania nebol moc čas. Míňali sme druhú občerstvovaciu stanicu a začali skutočné kopce.

Haute Levée mi ešte prišlo v pohode (3,6 km á 5,6%). Na Col du Rosier (3,9 km á 6,3%) sme odbočili prudkou zátačkou a začal podľa mňa najkrajší kopec. Idete si v krásnom ardenskom lese, cez 2 serpentíny a v hornej časti ľavá strana lesa zmizne a otvorí sa vám výhľad na okolie – to bola fakt nádhera. Nasleduje Col du Maquisard (2,4 km á 5,6%) kde stúpate medzi pasienkami z desiatkami kráv (tie boli hádam počas celej cesty). Na Maquisarde prišiel lejak č. 3 a pri štyroch stupňoch začala byť nepohoda dosť citeľná.

Kilometre a výškové metre pribúdali a psychicky som začínal mať dosť. Vtedy sa stal zázrak. Dorazili sme do krásneho mesta Remouchamps a asi sme prešli do inej dimenzie – po oblakoch ani stopy, vyšlo slnko, nádherných 15 stupňov a 110 km bolo zabudnutých. Po prechode slávnym podjazdom sa objavil onen úsek plný karavanov. „Miestni“ sa ešte rozkladali na preteky v ďalší deň, ale nezabudli povzbudiť a robiť atmosféru. Cote de la Redoute (1,5 km á 9,8%) mi dal fakt zabrať a už len silou vôle som nezosadol a vyšiel hore. S vedomím, že mám už len posledných 30 km som začal klesať. A vtedy to prišlo – krúpy! Neviem odkiaľ sa vzali, ale okamžite sme boli zase mokrí. V tej chvíli sa mi premietala v hlave scéna z filmu Forrest Gump, ako vo Vietname zažili všetky druhy dažďa. Netreba ísť ani do Vietnamu.

Poslednú občerstvovaciu stanicu som vynechal, keďže som bol nabalený a chcel som to už mať za sebou. Vravel som si "Redoute bol posledný kopec, už to dáme" 🙂 Omyl, po ňom nasledovalo stúpanie Les Forges (2,1 km á 6%), ktoré ma zlomilo. V strednom 12% úseku som exitoval a zosadol. Krátka pauza, no po chvíli som pokračoval ďalej. Už to musí každú chvíľu skončiť.

V nohách bolo 2 200 výškových a posledných 20 km pred nami. Už len krátke pasáže okolo 2-3%, aby sme sa dostali do mesta. Tam prišlo ešte stúpanie Côte de la Roche-aux-Faucons, ale to som už prakticky ani nevnímal 🙂 Za ním sa objavilo námestie, kde sa práve konalo predstavenie profesionálnych tímov, a kde mal byť v nedeľu oficiálny finiš pretekov. My sme si odkrútili ešte 5 km naspať do areálu Expa, kde na nás čakala zaslúžená medaila, pivo a klobásy. Večer sme v sympatickom centre skončili pri najfantastickejšom pive na svete Leffe a tešili sme sa zo skvelých miestnych hamburgerov. Všade naokolo boli borci s cyklo čiapkami alebo medailami na krku. Z celého „tripu“ bolo jediné mínus, že sme nemali čas stráviť v Liége viac dní. Ak sa niečo podobné chystáte, buďte na mieste radšej už dva dni vopred.

Podľa oficiálnych záznamov sa na akcii zúčastnilo 7 500 cyklistov z celého sveta. Absolútna cyklistická šialenosť... napriek náročnej trase a nepriaznivému počasiu. Zabudol som, že som v Belgicku, a tu skrátka cyklistiku milujú.

Autor: Marek Kalnický

Táto prezentácia vyžaduje JavaScript.

Diskusia:

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.