Vzdialenosť: 85 km
Prevýšenie: 995 m
Kopce: Dravce, Kopanec, Dobšinský kopec
Trasa: Levoča – Spišský Štvrtok – Hrabušice – Stratená – Dobšiná – Vlachovo – Betliar - Rožňava
O spomienky z tejto jazdy sa podelil Ivan Wlachovský:
Jedna z etáp Charitatívnej cyklojazdy ročníka 2016 viedla z Levoče do Rožňavy. Etapa síce dĺžkou neoslňuje, ale na trase je niekoľko legendárnych kopcov. Oficiálny štart etapy bol v Levoči, ale nás čakali ešte 3 kilometre z Levočskej doliny, kde sme spali, na štart. Ráno sa nezdalo zvlášť teplé. Necelých 13°C kládlo otázku čo na seba. Hlavne ak prvé dva kilometre viedli skoro 4% klesaním. Slabšie povahy siahli po návlekoch, vestách, bundách. Predpoveď počasia táka všelijaká. Bude pršať? Nebude? Riskol som to. Ľahučkú pláštenku som si napchal do zadného vrecka dresu. Mierne premrznutí sme došli na námestie do Levoče.
Teplota stúpla na príjemných 18°C. Odštartoval nás primátor Levoče, inak vášnivý cyklista. Včera s nami absolvoval časť etapy. Policajný doprovod vyrazil a pelotón za ním. Hneď za Levočou nás čakal prvý kopec, Dravce. Na rozohriatie tak akurát. Pokračovali sme cez Spišský Štvrtok do Hrabušíc. Tu sa k mám pripojili cyklisti zo Svitu a Popradu.
Od Hrabušíc sme šli konštantne hore kopcom, cca 17 km s priemerným sklonom 3%, až do sedla Kopanec (1000 mnm), ktoré bolo najvyšším bodom Charitatívnej cyklojazdy 2016. Najstrmšie úseky pod Kopancom sa pohybujú na úrovni 10 – 17%. Príjemnú jazdu tu narušili len cestári. Medzi Podleskom a Pílou zalievali výtlky. Pre pelotón katastrofa. Galusky oblepené asfaltom.
V mojom prípade jednoducho vybuchla. S „veľkou“ radosťou som musel meniť plášť a pelotón mi zatiaľ ušiel. Stúpanie na Kopanec je moje obľúbené. Krásna príroda, ničím nerušený boj s kopcom. Potešením bol nový asfaltový povrch cesty vo vrcholových partiách stúpania
Z Kopanca pomerne prudký zjazd sprvoti po novom asfalte až postupne po menej kvalitnom povrchu až na cestu 1 triedy číslo 67.
Krásnou prírodou cez Stratenský kaňon a tunel stále mierne dole kopcom až do obce Stratená.
V Stratenej sme mali dlhšiu prestávku na obed. Bohužiaľ sa naplnila aj predpoveď počasia. Z ničoho nič začalo liať. K slovu prišli pršiplášte, návleky a všakovaké improvizované blatníky. Za Stratenou začínalo posledné stúpanie etapy na Dobšinský kopec. Aby som pravdu povedal, žiadna sláva v daždi.
Tešil so sa na zjazd do Dobšinej. Tento legendárny kopec je chuťovkou oboma smermi. Bohužiaľ tento krát to bolo trápenie.
Neustály lejak toto pomerne dlhé a strmé klesanie urobil nebezpečným. Čo už však. Pelotón sa na neveľkú radosť sprevádzajúcicich policajtov a hlavne šoférov značne roztiahol.
Opäť sme sa dali do hromady v Dobšinej. Slabšie povahy s karbónovými ráfikmi vyliezali zo sprievodnej dodávky. Tým to nebrzdilo vôbec. Uzimení a premočení sme vyrazili na posledný úsek etapy. Posledný úsek cesty mal cca 25 km prakticky stále mierne dolu kopcom za stáleho mrholenia, cez obce Vlachovo, Gočovo, Nižnoslanská Baňa, Nižná Slaná, Henckovce, Gemerská Poloma a Betliar.
Koniec etapy bol v meste Rožňava. Našim príchodom zázračne prestalo pršať. Ubytovanie sme mali na internáte, kde v dvore bola zároveň aj pohrebná služba. Našťastie túto službu sme nemuseli využiť 🙂
