Vzdialenosť: 111km
Prevýšenie: 1672 m
Kopce: Obručné, Hromovec, Brutovce, Krúžok
Trasa: Bardejov – Gerlachov – Obručné – Plaveč – Šambron – Torysa – Brutovce – Uloža – Levoča – Levočská dolina
Charitatívna cyklojazda sa jazdí krížom krážom po Slovensku každoročne v júni. Jedna z etáp ročníka 2016 viedla z Bardejova do Levoče. Urodilo sa nám tam niekoľko kopcov, tak si myslím, že by to stálo za podrobnejší popis.
Ospalé, relatívne skoré ráno v Bardejove. Pelotón asi 25 cyklistov po výdatných raňajkách postáva na námestí v Bardejove a čaká na policajný doprovod, ktorý bude etapu sprevádzať.
Presne o 8:00 štartuje bez väčšieho záujmu verejnosti (na rozdiel od iných miest). Ranných 18°C je celkom príjemných. Zima nebude. Prvých 26 km vedie v neustálom stúpaní. Jazda po hlavnej ceste číslo 77 ubieha pekne od ruky.
Po obec Lenártov je to pohodička, priemerné stúpanie 1%. Za Lenártovom sa všetko mení. Prepúšťame kolónu nervóznych áut a vydávame sa v ústrety stúpaniu Obručné (3,7km@5,1%) a maximom niekde okolo 9-10%. Vrchol je v nadmorskej výške 670 m. n.m. Nasleduje 5 kilometrový zjazd do obce Ruská Voľa nad Popradom. Nasledujúcich 16 km je taká zvlnená rovina v údolí rieky Poprad. V obci Plavnica sa stretávame s miestnou komunitou, ktorá podporuje onkologicky choré deti.
Všetka zábava končí za obcou Plavnica. Po pravej strane míňame odbočku na Starú Ľubovňu. Radosť poniektorých členov pelotónu je očividná. Vyhýbame sa totižto síce krátkemu ale nepríjemnému kopcu Bakuľa. Dnes ideme iným smerom. Opúšťame hlavnú cestu a mierime do Levočských vrchov, ktoré sú známe svojimi legendárnymi stúpaniami a divokou prírodou. Krochkajúc blahom z prekrásnej prírody, stále mierne hore s priemerom 2,2%. Ono zas ani tie 2 percentá nie sú až tak málo, ale v nasledovnom kontexte vlastne nič. Vstupujeme do obce Šambron. Prudká zatáčka na ľavú stranu a dopravná značka s avízom 12% stúpania, s dodatkovou tabuľkou, že 2x. Čo tým mysleli? 2 kopce za sebou? Alebo 24%?
Nechajme sa prekvapiť. Nikto z nás tu v živote nebol. Na konci dediny sa to na nás vyvalilo. Nezalesnený kopec, cesta viac-menej v priamke a strmo hore. Podľa mapy je najbližší vrch s menom Hromovec, tak to meno stúpaniu prischlo. Veru krutých 500 m s priemerom 11,9%. Maximá, teda aspoň podľa môjho komputera, presahovali aj 20%.
Krátka jazda po hrebienku a nasledoval zrkadlový obraz, ale teraz s opačným sklonom do obce Bajerovce. Našťastie sa klesanie zmiernilo a ďalších 8km pokračovalo s už s miernejším sklonom až do obce Torysa.
Konečne obed. Za sebou máme 68 km, nastúpaných 860 m a naklesaných 702 m. Slniečko už poriadne pripeká. Čaká nás druhá polovica etapy s dvoma väčšími kopcami, ktoré poznáme. Prešli sme ich vlani, ale opačným smerom. Z Torysy do Brutoviec je to 17,5km@2,6%. Prvých 11km absolútna pohodička, po dobrej ceste s uchádzajúcou frekvenciou áut. Nepríjemnosťou bol pád jedného člena skupiny.
Sranda končí na odbočke z hlavnej cesty. Nasleduje 5,7km úsek s priemerom 5,3%, prvé 3km s priemerom 7% a niekoľkými serpentínami s 14% nás ozaj preverujú. Brutovce sú fakt brutálne.
Druhá polovica kopca je už miernejšia s prekrásnymi výhľadmi na Levočské vrchy.
Odmenou je 5 kilometrov dlhý zjazd cez Oslavicu do Nižných Repašov. To všetko len pre to, aby sme sa dostali pod posledné väčšie stúpanie dnešného dňa - Krúžok. Na konci obce Vyšné Repaše nás čakala, dnes už dôverne známa dopravná značka označujúca 12% stúpanie.
Pelotón už bol roztrhaný na niekoľko kilometrov a každý bojoval sám so sebou. Cez vrchol vo výške takmer 1000 m.n.m (975), sme prešli viac-menej bez zastavenia. Počkali sme sa v obci pod kopcom, ktorá sa volá Uloža.
Očakávali sme nejaké občerstvovacie zariadenie, ale na naše sklamanie ani len obchod tam žiadny nebol. Teda aspoň sme ho nenašli.
Koľko hore, toľko dole. Z Ulože je to adrenalínový zjazd. 5 km s úctyhodným priemerom 6,7% s množstvom serpentín. Jedného potom bolia ruky od brzdenia a ešte aby dával pozor na zohriate ráfy.
Všetci sme si mysleli, že kopcom je koniec. Ale kdeže. Tesne pred Levočou nás čakal posledný, 975 metrový hrbček s priemerom 4,5%. Po hlavnej ceste číslo 18 s množstvom nervóznych šoférov. Ono zas ten policajný doprovod je výborná vec.
Levoča. Konečne. Námestie plné ľudí, prejavy, hudba, tanec....
Teším sa na sprchu a večeru. Treba však dôjsť do ubytovne niekde v Levočskej doline. Našťastie viac-menej už iba mierne hore kopcom.