Kanárske ostrovyMatej Tunega

El Teide (z Playa San Juan)

Sopka Teide patrí medzi hlavné dominanty kanárskeho ostrova Tenerife. Toto stúpanie vyhľadávajú amatérski i profesionálni cyklisti z mnohých dôvodov. Tento report opisuje zdolávanie jeho západnej strany, z mestečka Playa San Juan.

vzdialenosť (km)prevýšenie (m)priemerné stúpanie (%)prevažujúci sklonvýška (m.n.m.)indexkategória
542 4404,56% - 14 761m2 360186,89HC
5% - 10 334m
7% - 6 678m
4% - 5 133m
3% - 3 944m
2% - 2 229m

Kanárske ostrovy sú cyklistický raj. Dostatočne hustá sieť kvalitných ciest, ohľaduplní šoféri a najmä veľmi príjemné počasie, ktoré poteší hlavne v období, keď u nás vrcholí zima. Navyše, priame a relatívne lacné letecké spojenie z Viedne umožňuje navštíviť Kanárske ostrovy aj s vlastným bicyklom - preprava bicykla stojí v závislosti od spoločnosti od 30 eur / jeden let.

Spomedzi "Kanárov" ponúka najviac možností zrejme ostrov Tenerife - je tu najviac ciest, najväčšie nadmorské výšky a letí sem najviac leteckých liniek. Ostrovu dominuje sopka Teide, ktorej vrchol Pico del Teide siaha do výšky 3 718 metrov nad morom. Úplne najvyšší bod na Tenerife, kam sa možno dostať na bicykli po verejne dostupnej asfaltke, leží cca 2 360 metrov nad morom - nachádza sa neďaleko základnej stanice lanovky postavenej pod Pico del Teide, presnejšie pri vyhliadke s názvom "Mirador de Tabonal Negro". A práve toto miesto bolo cieľom nášho stúpania.

Na náhornú plošinu Teide, a teda aj k nášmu cieľu, vedú až štyri rôzne cesty, ktoré možno využiť - z každej svetovej strany jedna. My sme si zvolili tú, ktorá bola najbližšie k nášmu ubytovaniu - západnú cestu vedúcu cez mesto Guía de Isora. Keďže sme chceli začať od najmenšej možnej nadmorskej výšky (od oceánu), vytipovali sme si jedno z blízkych malých mestečiek na pobreží. Vjazd do prístavu v meste Playa San Juan mal mať podľa mapy nadmorskú výšku 1 meter. To síce reálne nebolo, no napokon nás prekvapila skutočná výška až 23 metrov nad morom. Keďže sme však nechceli strácať čas vozením sa po meste a hľadaním nižšie položeného miesta, tak sme to akceptovali ako najjednoduchšie riešenie a začali sme stúpať tu.

Celé stúpanie, tak ako sme ho išli, má 54 kilometrov a jazdec na nich nastúpa približne 2 440 metrov. Dominantnou časťou celého stúpania je výšvih od oceánu až po nenápadné "sedlo" pri vstupe na náhornú plošinu Teide. Táto časť meria 38,5 kilometra a vrcholí vo výške 2 100 metrov nad morom. Priemerný sklon tejto časti dosahuje 5,4%, pričom ide o vzácne vyrovnané stúpanie - takmer nič sa priebežne nenaklesá a okrem premenlivého začiatku pri oceáne takmer celý zvyšný čas sklon dosahuje príjemné hodnoty okolo 5 až 6 %. Jedná sa preto o stúpanie vhodné aj pre ťažšie váhové kategórie 🙂 Pokiaľ ide o dĺžku, vďaka nádherným výhľadom človek aspoň chvíľami zabúda, aké dlhé stúpanie ho čaká. Úvodné kilometre rozsiahlymi banánovými plantážami postupne vystriedajú malé dedinky, následne sýtozelený les, ktorý miestami odkrýva úžasné výhľady na šíry oceán a okolité ostrovy, a napokon sa charakter krajiny prudko zmení na čierne sopečné pole, z ktorého sa v diaľke týči samotný vrchol Pico del Teide.

Po prehupnutí sa na náhornú plošinu (do kaldery sopky) je možné oddýchnuť si na nasledujúcej zhruba 8 kilometrov dlhej časti, ktorá je rovinatá až mierne zvlnená - prevažujú skôr menšie zjazdy. Nadmorská výška tu postupne klesne späť na 2 000 metrov.

Napokon, ostávajúce sily preverí záverečný 7,5-kilometrový úsek, ktorý obsahuje niektoré krátke, ale (po pár hodinách stúpania) výživné kopčeky.

Stúpanie je síce vytrvalé, no vďaka priaznivému priemernému sklonu sa ho nemusia báť ani menej vytrénovaní jazdci. Zaujímavosťou je, že na viacerých segmentoch si môžete svoj čas porovnať napr. s Froomom či Kwiatkowskim 🙂 Pre tých, ktorým nejde len o rýchlosť, poskytuje celá trasa množstvo nádherných výhľadov na oceán a meniacu sa, sopečnú krajinu. Asfalt je kvalitný na celej trase, vďaka čomu je človek odmenený na záver príjemným zjazdom.

Počasie zvykne byť stabilné - zrážky sú dosť zriedkavé a teplota v najvyššom bode trasy pod nulu neklesá (počas dňa) ani v zimných mesiacoch, ale tiež netreba zabudnúť na to, že nemalá časť trasy sa nachádza vo výškach nad 2 000 metrov a je tu proste iná teplota ako pri oceáne. Navyše, kvalitnú pláštenku človek ocení aj pri dlhom, zhruba hodinovom zjazde späť k oceánu. Pokiaľ ide o dopĺňanie zásob, posledná dedina na trase je vo výške 700 metrov nad morom. Nasleduje zopár reštaurácií, ale od 1 100 metrov je človek odkázaný sám na seba.

Strava segment: https://www.strava.com/segments/19689389

Diskusia:

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.