Col du Glandon (z Allemontu)

Col du Glandon sa nachádza vo francúzskych Alpách. Stúpanie z južnej strany sa začína za dedinkou Allemont.

Col du Glandon je typickým alpským "obrím" stúpaním. Dlhé, tiahle, vedúce do takmer 2-tisícovej nadmorskej výšky. Tam hore, uprostred nekonečných trávnatých úbočí, sa môžete ľahko cítiť ako na konci sveta, mimo civilizácie. Nečaká vás tam žiadny hotel ani obchod so suvenírmi. Zato silu prírody vnímate naplno, všetkými zmyslami. My sme to precítili dvojnásobne, ale o tom neskôr...

Priemerné údaje o stúpaní - 22km@5,5% sú skresľujúce. Nachádzajú sa v ňom totiž dva klesajúce, asi kilometer dlhé úseky. Preto si tu veľa 5% pasáží neužijete. Sklon sa drží dobrú polovicu kopca na úrovni 7-10%, s maximami na 13-14%. Toľké kilometre v takomto teréne si vypýtajú svoju daň. Hore som sa rozhodne ne cítil ako po 5,5% stúpaní. 

Prevažná časť cesty na Col du Glandon vedie hustým lesom. Je to ten typ hôr, ktoré vás svojou atmosférou priťahujú, ale zároveň z nich máte rešpekt. Vzduch je citeľne chladnejší, z tmavých lesov ide zvláštny pokoj. Tieto dojmy ešte kde-tu umocnia kulisy masívnych skál. Ťažko opísateľná skrytá sila prírody sa ukáže len občas, v podobe dravých vysokohorských bystrín a potokov. S pribúdajúcou výškou stromy rednú a vám sa začínajú vynárať výhľady na majestátne skalnaté štíty. Celý rok skryté pod snehovou prikrývkou. Pocit cesty na koniec sveta je čoraz reálnejší. 

Cesta vedie nahor priamočiaro - údolím, zakliesneným medzi okolitými kopcami. Občas si však musí poradiť s prudkým svahom aj sériou serpentín. V takomto duchu sa nesie celých 15 kilometrov stúpania. Potom sa dostanete k priehrade Barrage de Grand Maison. Bledomodré jazero v tomto vysokohorskom prostredí... čo viac si priať? Asi len to, aby ste to najťažšie už mali za sebou. Čo je chvalabohu pravda, sklon sa zmierni a tesne za jazerom nasleduje záverečný klesajúci úsek. 

Čo je ale za jazerom, to už neviem opísať 🙂 Ako vidieť na fotke, vošli sme do tých oblakov a nastalo temno. Viditeľnosť na pár metrov, vlhkosť vzduchu 150%, nepríjemný protivietor a pocitová teplota -5°C. Z obrázkov na internete je zrejmé, že sú tam celkom krásne výhľady na okolité kopce 😛 My sme si ale užili silu prírody v takejto, extra silnej podobe. Cesta je našťastie dobre značná, cca 100m pred vrcholom sa totiž rozdvojuje. Na Glandon treba pokračovať vľavo. Ak by ste išli doprava, po cca 2,5km sa dostanete na iný známy kopec, Col de la Croix de Fer. 

Trasúc sa ako čivavy v zime sme začali zjazdovať. Po pár kilometroch sme nechali oblaky, vietor aj zimu za nami a užili sme si jeden z najlepších zjazdov v živote. Technický - síce nie s vlásenkami, ale s množstvom ostrých zákrut. Takých presne akurát, že sa dajú ešte rezať v peknej rýchlosti. Proste 20 kilometrový zážitok, až dole do Sainte-Marie-de-Cuines. *****

Strava segment: https://www.strava.com/segments/9889857